Mosty k rodine: Spolupráca subjektov pri riešení situácie rodín v ubytovni Fortuna
Vplyv spoločenských a ekonomických zmien má dopad na fungovanie a spôsob života súčasných rodín. Niektoré faktory determinujú vznik dysfunkčnej rodiny a pôsobia na nárast patológie v rodinách. Nezamestnanosť a nízka vzdelanostná úroveň rodičov má vplyv na nedostatočné finančné a materiálne zabezpečenie rodiny, čo vedie k napätiu, nervozite a k narušeniu psychickej rovnováhy. Nedostatok finančných prostriedkov znižuje možnosť rodiny zapojiť sa do sociálneho a kultúrneho života.
Sociálno-patologické javy vo veľkej miere ovplyvňujú život rodín a ich fungovanie v rodinnom a sociálnom prostredí. Pribúdajúce ekonomické zaťažovanie rodín a z toho prameniace konflikty kladú zvýšené nároky na rodinu, obzvlášť pri plnení jej funkcií a udržiavaní homeostázy vo vnútri rodiny. Stúpajúce nároky na rodičovstvo kladú zvýšené požiadavky na rolu rodiča. Mení sa spôsob života v rodinách: žena musí zvládať rolu matky, vedenie domácnosti aj pracovné povinnosti. Taktiež sa mení fungovanie muža v rodine ako otca a manžela, ktorý je viac zapojený do chodu rodiny a trávení voľného času s deťmi, nielen finančné zabezpečenie rodiny.
Stáva sa, že rodičia nevedia zabezpečiť primeranú starostlivosť a uspokojiť základné potreby dieťaťa, čo môže viesť k vzniku poruchy osobnosti dieťaťa, či k patologickému výchovnému prístupu, ktorý negatívne ovplyvňuje rozvoj dieťaťa.
Sociálne a rodinné prostredie
Strieženec (1999, s. 25) sociálne prostredie definuje ako skupinu faktorov, s ktorými je človek v interakcii a zároveň spolu so súborom dispozícií predstavuje vplyvy, ktoré sa podieľajú na vytváraní sociálno-kultúrnej osobnosti človeka.
Každý človek žije v istom životnom priestore, voči ktorému je otvorený a so sociálnym prostredím vstupuje do vzájomného pôsobenia, ovplyvňuje jeho konanie a podieľa sa na rozvoji osobnosti.
Súčasná rodina prechádza procesom zmien v sociálnej, politickej a ekonomickej oblasti a tieto vyvolávajú stres. Tento stres znamená istým spôsobom záťaž pre rodinu, s ktorou sa rodina musí vyrovnať. Nezvládnutie záťaže (ako napr. časový stres, finančné a zdravotné problémy) sa prejavuje znížením pracovnej schopnosti, poruchami spánku, psychickým vyčerpaním, dlhodobou únavou a emocionálnymi zmenami (Levická et al., 2004).
Musil a Šrajer (2008) hovoria o troch kategóriách životných úloh, pri ktorých rodiny môžu potrebovať podporu a pomoc sociálnych pracovníkov:
1. zvládanie dôsledkov nedostatočného potenciálu členov rodiny primerane reagovať na potreby detí,
2. zvládanie dôsledkov zmien pojatia a usporiadania rolí v rodine,
3. zvládanie dôsledkov zmien podpory rodiny a očakávaní voči rodine zo strany sociálneho prostredia.
Práve posledná kategória zohráva významnú úlohu v živote obyvateľov v ubytovni Fortuna. Súčasná situácia na Slovensku stavia rodinu do tej pozície, že sa vo veľkej miere musí spoliehať na vlastné sily a zdroje.
Ubytovňa Fortuna a efektívna spolupráca subjektov
FORTUNA - krásne a poetické pomenovanie pre bývalú sociálnu ubytovňu v Bratislave. Dnes ubytovňa Fortuna poskytuje prioritne ubytovanie pre odchovancov detských domovov; pre rodiny, ktoré nemajú kde bývať a osoby bez domova. Podmienkou je, aby žiadateľ o ubytovanie v ubytovni Fortuna mal trvalý pobyt v Bratislave. V súčasnosti ubytovňu obýva 365 obyvateľov, z toho 162 detí a mládeže, spolu 124 rodín. Od septembra 2009 Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar prevádzkuje Nízkoprahový klub - Fun Klub Fortuna priamo v priestoroch ubytovne. Hlavným cieľom práce sú voľnočasové aktivity pre deti a mládež zamerané na rozvoj osobnosti, podpora zmysluplného trávenia voľného času, zlepšenie medziľudských vzťahov medzi deťmi, rodičmi a v rámci komunity. Veríme, že pri systematickej a cieľavedomej práci môžeme pozitívne ovplyvniť životy cieľovej skupiny. Kráčame v duchu myšlienky SPDDD Úsmev ako dar: „aby každé dieťa malo vlastnú rodinu“. Ponúkame oporu a podporu deťom, mládeži a rodinám priamo v ich prirodzenom prostredí. Naše stratégie, obsahy činností smerujú k týmto cieľom:
- Pomoc a podpora k úspešnému zvládaniu náročných životných situácií.
- Participácia pri hľadaní vlastných ciest a riešení.
- Stabilizácia nepriaznivej situácie a rozšírenie životných možností a príležitostí.
- Prevencia sociálno-patologických javov v komunite.
- Minimalizácia rizík v interpersonálnych konfliktoch.
- Sebarealizácia, sebaurčenie, formovanie hodnotovej orientácie klientov.
Fungovanie klubu je zabezpečené vďaka vzájomnej spolupráce subjektov a ich podpore ako Magistrátu mesta Bratislava (prenájom miestnosti za symbolickú sumu, vybavenie miestnosti nábytkom), Vyššieho územného celku Bratislavy (pokrytie personálnych nákladov), Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave (personálne zabezpečenie). V roku 2010 sme od januára zaviedli internet a prevádzkujeme vlastnú stránku (https://funclubfortuna.usmev.sk) s podporou nadačného fondu T-Mobile Slovensko, a.s. a Nadácie Pontis.
Dobrovoľníci a ich činnosť
Dobrovoľníci sú pre Úsmevu ako dar sú pre organizáciu nesmierne dôležití. Ich hlavnou činnosťou je systematická práca s deťmi a ich rodinami prostredníctvom anjelského programu. Často krát totiž práve dobrovoľník môže byť veľkou oporou pre dieťa, s ktorým sa dieťa dostáva do kontaktu. Sú dôležití aj pre fungovanie nízkoprahového centra Fun Club Fortuna. Bez nich by sme nemohli činnosť vykonávať v takej miere, ako je potrebné. Dobrovoľníci sú pre deti nielen dobrým kamarátom, ale aj vzorom, človekom pred ktorým majú aj určitý rešpekt, ale môžu vyrozprávať problémy, ktoré ich trápia. Počas klubovej činnosti pripravujú pre deti množstvo zaujímavých voľnočasových i vzdelávacích aktivít. Rôznymi výletmi sa snažia u detí vzbudiť záujem o okolité prostredie, prírodu, či kultúrno-spoločenské dianie v meste Bratislava. Taktiež činnosť dobrovoľníkov oceňujeme pri organizovaní rôznych táborov, či víkendových pobytov pre cieľovú skupinu.
Prieskum v ubytovni Fortuna
V mesiaci máj sme obyvateľov ubytovne Fortuna oslovili dotazníkom, v ktorom našim cieľom bolo zistiť potreby, spokojnosť obyvateľov s úrovňou bývania a výskyt sociálno-patologických javov v ubytovni Fortuna. Zároveň výsledky z dotazníkov nám poslúžia k našim ďalším aktivitám a k ďalšiemu smerovaniu našej práce v ubytovni Fortuna. V prieskume sme sa zamerali na 4 oblasti: I. Život vo Fortune, II. Rodina a výchova, III. Životná perspektíva, IV. Hodnotová orientácia a postoje k životu. Zo 49 respondentov, ktorí nám vyplnili dotazník len 4 respondenti (8,17%) sú spokojní s úrovňou bývania a s tým čo ubytovňa „ponúka“. Čiastočnú spokojnosť vyjadrilo 27 respondentov (55,10%) a 17 respondentov (34,09%) je nespokojných s úrovňou bývania. Jeden respondent (2,04%) sa vyjadril, že situáciu radšej nerieši. V dotazníku sme položili otvorenú otázku, čo rodinám, deťom najviac chýba? Veľké percento respondentov uvádzalo detské ihrisko, kde by sa deti mohli hrať. V odpovediach sme nachádzali aj „čistota v priestoroch a okolí ubytovne; súkromie a domáci pokoj.“ Plne súhlasíme s obyvateľmi Fortuny, pri ubytovni chýba detské ihrisko (preliezky, hojdačky) a lavičky, kde by matky na materskej mohli so svojimi deťmi tráviť voľný čas. Naše priority do budúcna zameriame aj na oslovenie možných sponzorov, vedenie ubytovne a magistrát Bratislavy pri riešení tejto situácie.
Záver
Problematika sociálno-patologických javov je stále aktuálnejšou témou odbornej verejnosti. Našim úsilím bolo priblížiť túto oblasť aj z pohľadu rodín, ktorých deti vyrastajú v prostredí, kde sa tieto negatívne javy sústreďujú a vplývajú na život obyvateľov, ktorí sú jeho súčasťou.
Poznáme negatívne účinky nesprávnej výchovy a dopady na dieťa. Chýbajúci rodinný model a prebratie chybných rodinných vzorov môže mať deštruktívny charakter (Herman, Berlin, https://borbasgd.netrix.hu). Autori pokladajú za rozhodujúcu zodpovednosť štátu a sociálnych pracovníkov pomôcť rodinám, ktoré sú v kríze.
Výchovný štýl rodičov, spôsob ich komunikácie, vrúcnosť vzťahu rodič – dieťa, rozvíjanie primeranej sebaúcty dieťaťa tvoria základ pre šťastný osobný a pracovný život. Neporozumenie problémom dieťaťa, prípadný nezáujem rodiča k potrebám dieťaťa, môže u dieťaťa hlavne v období puberty prerásť do ignorácie rodiča a odmietaniu hodnôt, ku ktorým ho rodičia vychovávajú (Piovarčiová et al., 2010).
Rozsah sociálno-patologických javov úzko súvisí so stavom spoločnosti. Predstavujú dosť vážny problém spoločenského vývoja, pretože reagujú na spoločenské zmeny a ich následky. Pri hľadaní príčin vzniku sociálno-patologických javov medzi hlavné označujeme rizikové faktory, ako sú rozširovanie konzumného spôsobu života, negatívne javy v rodine, nevhodný spôsob využívania voľného času, ale aj odmietanie práce ako zdroja obživy. V spoločnosti k rizikovým faktorom zaraďujeme globalizáciu, komunikačnú technológiu, taktiež vysokú dynamiku spoločenského rozvoja. S vyšším stupňom rozvoja spoločnosti rastie však počet takých rodín, ktoré sa na požiadavky spoločnosti nevedia primerane adaptovať.
Autori príspevku:
Martina Kravárová, PaedDr. SPDDD Úsmev ako dar - Detašované pracovisko Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave a Jaroslav Filo, Fun Club Fortuna, Agátová 1/A, Bratislava
Použitá literatúra
HERMAN, E. – BERLIN, I.: Család és Bettegség. (cit. 2010-30-05)
Dostupné na internete: https://bordasgd.netrix.hu/index.php?id=91
LEVICKÁ, J. et.al. 2004. Sociálna práca s rodinou I. Trnava: Vydavateľstvo Mosty, 2004. s. 177. ISBN 80-89074-93-6
PIOVARČIOVÁ, T a kol. 2010. Novo vynárajúce sa potreby detí na Slovensku. Prieskumná štúdia. Bratislava: Iuventa, 2010. 61 s. ISBN 978-80-8072-102-2
STRIEŽENEC, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava: Vydavateľstvo AD, 1999. 215 s. ISBN 80-967589-6-9
ŠRAJER, J., MUSIL, L. (eds.). 2008. Etické kontexty sociální práce s rodinou. Brno: Albert, 2008. 152 s. ISBN 978-80-7326-145-0
