Koniec školského roka, alebo opekačka na Železnej studničke
Ani sme sa nenazdali a ďalší školský rok je za nami. Niektorým deťom sa v škole darilo lepšie, iným trošku horšie, no všetci sa zhodneme na tom, že koniec školského roka bez opekačky by asi nebolo to pravé orechové. A to nie len pre školákov, ale aj pre škôlkárov, ktorí v škôle počas roka tak isto usilovne pracovali.
A tak sa skupinka mladých dobrovoľníkov - anjelov rozhodla zorganizovať na utorok 26. júna 2012 opekačku. V tento deň sa preto vybrali na nákupy, aby nakúpili potrebné suroviny ako chleba, špekáčky, horčicu, kečup, či chutné minerálky. A keďže pri opekačke sa môžu hrať aj rôzne športové hry, zakúpili sme aj jednu futbalovú loptu, ktorú využijeme aj pri našich ďalších aktivitách.
No ale poďme späť k opekačke. S úderom 16-tej hodiny sme dorazili na Fortunu, kde nás už túžobne očakávali naše deti. Veď kto by sa už len netešil na chutnú špekáčku opečenú v lone prírody. :-) A tak sme sa presunuli na zastávku "Pri kríži", kde došiel poloprázdny autobus číslo 20, ktorý sme razom zaplnili. Dopravný podnik by nám mohol poďakovať, že sme zvýšili vyťaženosť daného spoja. :-D Cesta autobusom nám rýchlo ubehla, aj keď Viktorov nápad spievania v autobuse sa nepodarilo zrealizovať. Ale to nevadí, lebo len čo autobus zastavil na konečnej, rýchlo sme z neho vystúpili a rezkým krokom sme sa presunuli na Partizánsku lúku, ktorá bola cieľom nášho malého výletu.
Aj Renátka sa s nami vezie na opekačku.
Nevšedná cesta autobusom na linke 20.
Oheň sme našťastie zakladať nemuseli, lebo na grile pod dreveným prístreškom so stolmi a lavicami už jeden ohník veselo horel. A tak sme sa rozhodli, že tam ostaneme. Zložili sme si veci a zatiaľ čo Pali narezával špekáčky, ja som išiel do lesa po drevo, ktoré sa hľadalo ako ihla v kope sena. No nakoniec sa zopár palíc predsa len podarilo nájsť a opekanie sa mohlo začať. Čakanie na špekáčik sme si spríjemnili zaujímavou konverzáciou, či loptovou hrou. Opečené špekáčky deťom chutili až tak, že dobrovoľníkom skoro žiadna neostala. Veď nie na darmo sa hovorí, čo si opečieš, to si aj zješ.. :-D
Pohoda, klídek, opekačka. :-D
Opekanie je v plnom prúde...
Po jedle býva obyčajne čas na oddych, naše deti ho však využili na hranie rôznych loptových hier, na naháňačku, či šantenie na preliezkach na ktoré sa vrhli útokom. Preliezky to našťastie prežili a deti tiež. Najväčšiu radosť z preliezok mala asi malá Renátka, ktorá sa na šmýkľavke dosýtosti vybláznila. Našťastie potom prišla sladká pochúťka v podobe Horálky, ktorej sa jednoducho nedá odolať.
Loptové aktivity po skončení opekačky...
Aj pre to to sa mnohí venujú dobrovoľníctvu. :-)
Spoločná fotka na záver...
Horšie to už bolo s cestou späť, lebo naše deti by na Partizánskej lúke ostali minimálne ešte ďalšie dve hodiny. No keďže deti ešte nejaký ten deň-dva idú do školy, nebolo by to veľmi ideálne.
Hovorí sa, že zmena je život. A myslím že to platilo aj v našom prípade, lebo pri ceste na Fortunu sme sa viezli plynulou Karosou na linke 34, ktorá aj napriek svojmu veku a veľkému počtu našich detí šťastne dorazila do cieľa.
S reakcii deťí vieme, že sa im opekačka páčila. Neviem však či sa Vám páčil článok z tejto akcie. Ak áno, dajte nám Like, alebo ho dzieľajte na jednej z mnohých sociálnach sietí. Školský rok sa končí, hurú na prázdnininy... :-)
Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Lenka Lacová, Linda Forraivová a Pavol Hrabovský
