Zoznámili sme sa, alebo spoločná opekačka pre všetky úsmevácke deti
BRATISLAVA - Manažéri anjelského programu Kristína Nilfe Botlová a Zuzana Slezáková zorganizovali v nedeľu 13. júna 2010 spoločnú opekačku v lone bratislavského Lesoparku pre všetky úsmevácke deti, ktorej cieľom bolo vzájomné poznanie jednotlivých anjelskych tímov a ich detí. Okrem našich detí z ubytovne Fortuna sa na tejto akcii zúčastnili aj detí z krízových centier Dúha a Maják nádeje.
Celá akcia začala v nedeľu zavčas rána. Len čo sme prišli do klubu, rýchlo sme zbalili potrebný kontrabant - lopty, švihadlo, lietajúci tanier, balík grepovej malinovky a pobrali sme sa za deťmi ktoré nás už netrpezlivo čakali. Rýchlo sme spísali prezenčnú listinu našich detí, rozlúčili sa s ich rodičmi a svižným tempom sa sa vydali na zastávku Pri kríži, odkiaľ sme pokračovali autobusom číslo 83 až na Patrónku.
Keďže Železná studnička je od Patrónky len čo by kameňom dohodil, pokračovali sme ďalej peším presunom. Na Partizánsku lúku sme dorazili niečo po pol jedenástej. Hoci sme tam boli ako prví zistili sme, že všetky okolité ohniská sú už obvsadené. A keďže sme za úlohu dostali vybrať vhodné miesto na opekanie, rozdelili sme sa na 2 skupiny. Danka s Dominikou ostala pri našich deťoch a ja s Palom sme sa aj za pomoci autobusu č. 43 vybrali hľadať vhodné miesto na opekanie. Po viac ako polhodine sme nakoneic jedno miesto objavili. Bolo pri zastávke "Lanovka" a hoci sme ho videli iba z autobusu, vedeli sme že sme našli to správne miesto. Rýchlo sme to oznámili našej Kike a šli sme pre Danku, Dominiku a naše deti.
Medzitým nám už ale stihol niekto naše vyhliadnute miesto na opekanie obsadiť a my sme sa museli uspokojiť s ohniskom pri "močiarnej" pôde.
Ako je vidno, "močiarna" pôda sa prejavila pri zakaldaní ohňa, ktorý sa nám zo začiatku nedarilo zapáliť. A to aj napriek tomu, že deti nám s radosťou pomohli pri zbieraní dreva. Ale ako sa hovorí, nádej zomiera posledná.
Opäť sa potvrdilo pravidlo, že trpezlivosť ruže prináša. Po viac ako trištvrte hodine sa nám ohník konečne podarilo zapáliť a my sme si mohli začať opekať špekáčky či slaninku. Ale museli sme si vystačiť bez nožíka, lebo ten sme akosi opomenuli doma.
Kým niektorí asistovali pri opekaní, iní sa zatiaľ venovali pohybovým aktivitám. Všetci sme si ale pochutnali na dobre upečenej špekáčke i slaninke. Popoludní sme sa s deťmi venvoali loptovým hrám. Zahrali sme si spolu futbal i volejbal. Niektorí z nich sa počas dňa, osviežili v neďalekom potoku, alebo sa rozprávali s novými kamarátmi.
Po sedemnástej hodine prišiel čas odchodu. Ako prvé odišli deti z krízového centra Dúha a potom Maják nádeje. Rýchlo sme po sebe všetko poupratovali a hor sa na cestu domov. Tá nám ubehla ako pomasle a my sme unavení z celého dňa prišli domov. Všetci sme sa ale zhodli na tom, že si túto akciu ešte niekedy zopakujeme.
Na záver by som sa chcel poďakovať mojim anjelom Danke, Dominike a Palimu za to, že si v nedeľu našli čas a mohli sme sa tak zúčastniť spoločnej opekačky.
Jaroslav Filo
