Základné pojmy a definície
Dobrovoľníctvo je jednou z foriem ako môžeme zlepšiť život v danej komunite. Zatiaľ čo v zahraničí je zapájanie ľudí do dobrovoľníckych aktivít pomerne bežnou záležitosťou, u nás tomu tak ešte nie je. Aj preto vám v nasledujúcich riadkoch prinášame vysvetlenia jednotlivých pojmov z ktorými sa pri dobrovoľníckej práci určite stretnete.
Dobrovoľníctvo:
je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých, táto činnosť umožňuje na jednej strane nielen slabším, menej zdatným či odkázaným na pomoc zapájať sa do života spoločnosti, ale na strane druhej nezriedka prispieva k posilňovaniu sebaúcty a sebadôvery tých, ktorí takúto pomoc poskytujú. Spôsobuje to najmä skutočnosť, že základom dobrovoľníctva je spájanie ľudskej a profesionálnej pomoci, ktorá nezriedka obohatí tak darcu, ako aj obdarovaného.
Dobrovoľník:
človek, ktorý z vlastného a slobodného rozhodnutia daruje svoj voľný čas, energiu, znalosti a skúsenosti v prospech iných ľudí, ideí a vecí a to bez nároku na finančnú odmenu.
Dobrovoľnícke aktivity:
rôzne nepravidelné aktivity ľudí pre rôzne organizácie na základe ústnej dohody.
Dobrovoľnícka služba:
v zmysle formalizovanej aktivity s jasným časovým ohraničením, cieľom, obsahom, úlohami, štruktúrou a organizačným rámcom, osobnou podporou, legislatívnou a sociálnou ochranou na základe ústnej alebo písomnej dohody.
Dobrovoľná svojpomoc:
vzájomná pomoc medzi susedmi, skupinami detí a mládeže a záujmovými skupinami, ktorá sa odohráva na báze vzájomnej dohody mimo organizácie.
Dobrovoľnícke organizácie:
organizácie, ktoré sa zaoberajú organizáciou dobrovoľníckej činnosti a ktoré si svoju činnosť bez dobrovoľníkov nevedia často predstaviť. Dobrovoľnícke organizácie sa zaoberajú rôznymi oblasťami dobrovoľníctva, podľa cieľových skupín je to napr. sociálna, kultúrna, ekologická oblasť a pod, podľa regiónu realizujú dobrovoľnícke programy na lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej úrovni a podľa dĺžky dobrovoľníckej činnosti môže ísť o jednorazovú, pravidelnú dlhodobú alebo občasnú, resp. nepravidelnú spoluprácu. Na základe svojej cieľovej skupiny a oblasti práce potom vytvárajú podmienky a pravidlá pre prácu s dobrovoľníkmi, teda dobrovoľníkov organizujú alebo manažujú.
Manažment dobrovoľníkov:
proces riadenia dobrovoľníkov v organizácii. Má svoju základnú štruktúru. Vlastná práca s dobrovoľníkmi zahŕňa ich získavanie, výber, výcvik, sup
rvíziu, hodnotenie, motiváciu a ukončenie činnosti s dobrovoľníkmi. Manažment dobrovoľníkov zahŕňa i problematiku zmluvných vzťahov, práv a povinností oboch strán a nakoniec aj administratívu a v mnohých prípadoch aj fundraising.
Koordinátor dobrovoľníkov:
kľúčová postava dobrovoľníckeho manažmentu. Koordinuje dobrovoľníkov od prípravy dobrovoľníckeho programu, cez nábor a výber dobrovoľníkov, zapojenie do ich činnosti, školenie, supervíziu, motiváciu, hodnotenie, oceňovanie a ukončenie práce s dobrovoľníkmi. Vedie potrebnú administratívu – zazmluvňuje vzťahy s dobrovoľníkmi, zabezpečuje poistenie dobrovoľníkov, udržiava a aktualizuje databázu dobrovoľníkov. Spolupracuje s médiami, s miestnou samosprávou a udržuje kontakt s miestnym dobrovoľníckym centrom.
Dobrovoľnícke centrum:
základným poslaním je propagácia a podpora myšlienky dobrovoľníctva v spoločnosti a spolupráca so mimovládnymi organizáciami v regióne s cieľom zapojiť čo najväčší počet ľudí do dobrovoľníctva, resp. do riešenia problému v komunite. Medzi základné aktivity centra v regióne patrí spolupráca s médiami, obcami, samosprávami a štátnymi orgánmi, vzdelávanie dobrovoľníckych organizácií v manažmente dobrovoľníkov, výskumy o stave dobrovoľníctva v regióne, spolupráca s regionálnymi partnermi, medzinárodná spolupráca a servis pre potenciálnych dobrovoľníkov a dobrovoľnícke organizácie, resp. hľadanie a nasmerovanie dobrovoľníkov do konkrétnych dobrovoľníckych organizácií v regióne.(www.dobrovolnictvo.sk)
Sociálna práca:
priamy, zámerný a pripravený kontakt sociálneho pracovníka s klientom, skupinou, komunitou za účelom stanovenia sociálnej diagnózy a uskutočňovania sociálnej terapie, spoločensko-vedná disciplína a oblasť praktickej činnosti, ktorej cieľom je odhaľovanie, vysvetľovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov.
Tretí sektor:
organizácie, ktoré sú vedené konkrétnym spoločenským, náboženským alebo etickým poslaním. Ich cieľom je podporovať občiansku angažovanosť a iniciatívu.
Nízkoprahové programy:
predstavujú komplex stacionárne alebo terénne poskytovaných služieb, ktoré sú pre klienta ľahko dostupné (v čo najprirodzenejšom prostredí) a nekladú na neho vysoké nároky (finančné, psychologické,časové, fyzické, technické...). Ich cieľom je vytvárať podmienky na nadviazanie kontaktu a konkrétnu prácu s jednotlivcami (a sociálnymi skupinami), ktorí sa vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci, alebo ju aktívne nevyhľadávajú, a u ktorých je dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti takejto pomoci
Nizkoprahový klub:
je práca s klientom v kontrétne vymedzenom priestore zariadenia, ktoré sa nachádza v lokalite, kde cieľová skupina žije, resp. trávy voľný čas. Svojím charakterom a umiestnením je blízke prirodzenému prostrediu klienta.
Nízkoprahovosť:
je záležitosťou skutočnej a reálnej dostupnosti. Pri tomto type služby je nevyhnutná úvodná aktivita klientov - vyhľadanie priestoru klubu. Následne je rovnako prijatelná aktivita aj pasivita klientov pri využívaní jeho služieb.
Zariadenie ponúka klientom poradenstvo, rôzne zmysluplné aktivity, vytvára bezpečný priestor a tým je akýmsi azylom. Chráni klienta pred negatívnymi vplyvmi ulice a zároveň chráni ulicu pred klientom.
Tento typ práce môže byť úzko prepojeny s terénnou sociálnou prácou a tym poskytovať jednej cieľovej skupine rôznorodú ponuku služieb.
Supervízia:
komunikácia medzi dobrovoľníkmi so supervízorom v takom bezpečnom prostredí, v ktorom dobrovoľníci môžu slobodne konzultovať svoje pocity, strach, omyly, pochybnosti prameniace z vykonávania ich činnosti. Supervíziou chránime ako dobrovoľníka, tak aj klienta pred nevhodným správaním a činnosťou dobrovoľníka.
Altruizmus:
je protikladom egoizmu. Vyjadruje „mravný princíp, ktorý spočíva v nezištnej službe iným ľuďom a v ochote obetovať pre ich dobro vlastné záujmy. Pojem altruizmus sa vzťahuje len na konanie jednotlivcov, nie inštitúcií alebo organizácií.
Dobročinnosť:
rôzne aktivity motivované láskou k blížnemu a snahou pomôcť človeku, ľudstvu, svetu.
Charita:
je tradičnejšie pomenovanie altruistického správania jednotlivcov alebo inštitúcií zameraného na pomoc ľuďom v núdzi. V bežnom ponímaní sa charita snaží zmierňovať okamžité utrpenie, prípadne biedu ľudí.
Terénna sociálna práca:
práca s klientom v podmienkach mimo inštitúcie (zariadenie, klub). Usiluje sa dostať k cieľovým skupinám, preniknúť na miesta, kde sa prevažne zdržujú, žijú – čo najbližšie k ich prirodzenému prostrediu. TSP nie je založená na aktivite klienta, ktorý by mal sám prísť do inštitúcie a vyhľadť pomoc či aktivitu. Jej princíp spočíva v tom, že terénny pracovník vychádza z „bezpečia inštitúcie“ za jednotlivcom alebo skupinou do jej prirodzeného prostredia. Može sa vykonávať na ulici, ihriskách, v parkoch, krčmách a podobne. .
Zdroj: www.dobrovolnictvo.sk, Mydlíková, Gymerská, Kopcová, Vaska, 2006, A. Herzog, P. Klíma, Éthum, 2003, https://npdm.ziskaj.info/
