Rozlúčka s jeseňou, alebo predvianočné kreácie
BRATISLAVA - Týždeň po maľovaní sádrových výrobkov na úsmeve som dostal od našej MAPKY Zuzky Slezákovej zaujímavý e-mail v ktorom sa písalo, že v nedeľu 7. októbra pôjde s deťmi opekať a ak budeme chcieť, môžeme zobrať aj naše deti. Ešte som ani nestihol dať o tejto akcií vedieť našim dobrovoľníkom a už mi v piatok dopoludnia volala Zuzka. Oznámila mi, že nakoniec pôjdu na opekačku iba noví dobrovoľníci a naše deti. Zverboval som teda Pala a pustil som sa do koordinácie nových dobrovoľníkov, aby sme sa všetci dohodli na tom kde a kedy sa vlastne stretneme.
A keďže bolo treba o tejto akcií informovať aj tých pre ktorých bola bola určená, pustil som sa do výroby propagačných plagátov, ktoré som ešte v ten večer rozvešal po celej ubytovni.
Prišiel deň D, nedeľa 7. novembra. Na konečnej električiek v Dúbravke ma už čakali tri nové dobrovoľníčky. A keďže cestou za deťmi som musel ísť ešte Zuzke pre špekáčky a chlebík, ako aj dokúpiť malinovky a cestovné lístky rozhodol som sa, že tieto veci pôjdeme vybaviť spoločne. To už nás ale ďalší noví dobrovoľníci aj s deťmi netrpezlivo čakali na Fortune. A tak sme po príchode Paliho rýchlo zobrali z nášho klubu lietajúce taniere a poháre na vodu a porátali všetky decká.
Pár minút po 11-tej hodine sme vyrazili na opekačku. Cesta autobusovou linkou číslo 83 nám ubehla ako voda a my sme pokračovali peším presunom na Partizánsku lúku. Hneď na začiatku sme sa rozdelili na 2. skupiny. Zatiaľ čo prvá skupina sa vybrala nájsť vhodné miesto na opekanie a založiť oheň, druhá skupina si medzitým zahrala futbal na neďalekom ihrisku. Hoci zo začiatku bol menší problém so zložením jednotlivých mužstiev, nakoniec sa predsa len dospelo ku kompromisu a rozpútal sa kvalifikačný futbalový turnaj v ktorom si zahral aj náš rokmi a skúsenosťami ostrieľaný hráč Pavol Hrabovský. :-)
Keď športovci prišli na miesto opekania, bola už opekačka v plnom prúde. Deti si síce s chuťou opekali, ale vďačne nám pomohli aj nanosiť drevo potrebné na udržanie ohňa.
Zdá sa že špekáčky nám všetkým chutili. Niektorí z nás si opiekli aj dve naraz, iní si zase popri nich opiekli aj chlebík. A ak tomu pridáme aj malinovku a zopár drobných cukroviek, máme tu pravú nedeľnú pohodu.
Nuž ale keďže nič netrvá večne, pomaly prišiel čas vrátiť sa späť na Fortunu. A tak zatiaľ čo jedna polovica z nás upratovala okolie ohniska, druhá polovica sa vybláznila na preliezkach.
Po návrate na Fortunu sme nových dobrovoľníkov pozvali do nášho klubu, aby sme spolu s nimi zhodnotili našu akciu. Pri tom sme im povedali aj o tom ako to funguje v našom nízkoprahovom centre a aké aktivity pre naše deti počas roka pripravujeme. Je síce pravda, že s niektorými sme o tom diskutovali už pri opekačke, ale v klube na to mali viac času.
Či sa k nám nakoniec nejakí noví dobrovoľníci pridajú ukáže čas. Títo dobrovoľníci sú teraz v skúšobnej dobe počas ktorej sa môžu zúčastňovať len spoločných úsmeváckych akcií a aktivít na úsmeve.
Touto akciou sme pravdepodobne ukončili mimoklubové aktivity v tomto roku. V najbližšom období by sme sa chceli zamerať na výrobu rôznych dekoračných predmetov a rozvoj vzdelávacích aktivít. Verím, že sme touto akciou nových dobrovoľníkov neodradili a že sa do úsmeváckych akcii budú zapájať aj naďalej.
Text a foto: Jaroslav Filo
