Najväčšie stretnutie dobrovoľníkov v Krpáčove
BRATISLAVA, KRPÁĆOVO – Druhý septembrový víkend zorganizovala Spoločnosť priateľov detí z detských domovov pre všetkých anjelov a dobrovoľníkov celoslovenskú časť anjelskej akadémie, ktorej cieľom nebolo len vzdelávanie dobrovoľníkov, ale aj zážitková pedagogika a stretnutie dobrovoľníkov z celého Slovenska, ktorí si tak mohli vymeniť svoje skúsenosti pri práci s deťmi. O tom, že lektori si aj tento rok dali záležať na príprave podujatia hovorí nasledujúci článok.
Náš anjelsky tím sa na túto akciu vybral rýchlikom do Podbrezovej, ktorý z Bratislavy odchádzal o 06:37. Odtiaľ sme o 11:40 pokračovali autobusom do Krpáčova. Do horského hotela Hydrovo sme prišli ako prví a tak sme si krátili čas pozeraním televízie. Okolo druhej však postupne začali prichádzať aj ostatní dobrovoľníci. Katka Hlavandová mala na starosti rozdelenie dobrovoľníkov na izby. Krátko po 15-tej sme sa všetci presunuli do prednáškovej miestnosti, kde sme našu akadémiu odštartovali zaujímavou prednáškou Albína Škovieru o motivácií detí v Detských domovoch. Je síce pravda, že pôvodne mal prísť na akadémiu prednášať Miro Zelina, ale kvôli univerzitným povinnostiam prísť nemohol. Po skončení prednášky sa slova ujal predseda spoločnosti Jogo Mikloško, ktorí privítal všetkých účastníkov a kvôli televíznej diskusií o rodinných súdoch na ktorej sa mal zúčastniť spravil zrýchlenú prednášku o syndróme CAN.
Po večeri prišlo na rad tradičné prezentovanie jednotlivých pobočiek z pohľadu anjelského programu. V rámci neho sme po prvý krát predstavili aj náš nízkoprahový klub. No ešte predtým lektori pre nás pripravili malý energizer. Každému z nás nalepili na chrbát číslo s tým, že sme sa bez slov mali zoradiť podľa poradia našich čísel a neskôr aj podľa veku a výšky. Po skončení prezentácie sme a presunuli von na spoločnú opekačku. Pri ohni a chutnej špekáčke panovala dobrá nálada.
Na druhý deň sme ako inak začínali raňajkami. Avšak na rozdiel od minulých rokov sme nesedeli tam kde sme chceli. S výnimkou piatkovej večere a nedeľného obeda sme si totiž vždy pred vstupom do jedálne vyžrebovali lístok na ktorom bolo napísané nejaké slovo. Na každom stole bol papier názvom stola, napr. pobočky ÚaD, Zvieratá, Hlavné mestá a podobne. To znamená, že ak si niekto vytiahol napríklad Bratislavu, Nitru, či Prievidzu sadol si k stolu Pobočky ÚaD. Ak si vytiahol napríklad psa, alebo mačku sadol si medzi zvieratá.
Po rannom energizeri sme sa obeť presunuli do prednáškovej miestnosti, kde nás Jogo opätovne privítal na letnej časti akadémie a ocenil našu prácu s deťmi. Následne sa vrátil ku prednáške o syndróme CAN. Po krátkej prestávke nasledovala spoločná beseda so vzácnymi hosťami Elenkou Vaňou – náhradnou mamou a psychologičkou z Trnavskej pobočky, Radkom Drábom z košickej pobočky a Pán Michalidesom, predsedom fóra riaditeľov detských domovov. Počas besedy sme a dozvedeli o tom, že pochopiť správanie detí nie je jednoduché. Veľa vecí, ktoré naše deti robia totiž súvisia s tým čo prežili. Elenke sa už niekoľkokrát pokazila chladnička. Príčinou boli jej náhradné deti. Pocit, plnej chladničky a možnosti slobodného výberu jedla z nej ich totiž fascinovala natoľko, že ju nechávali otvorenú. Ako nám ďalej Elenka povedala že ak naše deti spravia niečo zlé nemá zmysel sa ich pýtať na to prečo to spravili, ale skôr ich viesť k tomu, aby to druhý raz nespravili. Tieto deti totiž väčšinou ani samy nevedia prečo tú ktorú vec spravili. Po 20 minútovej prestávke sme sa rozdelili podľa ročníkov. Zatiaľ čo prváci s nulťákmi absolovali prednášku na tému Poruchy správania u detí a druháci prednášku o náhradnej rodine s Elenkou Vaňou, tretiakov si po patronát zobral Radko Dráb, ktorý hovoril o SOS programe a o budovaní našich centier pomoci.
O druhej popoludní sme sa vybrali pred chatu, kde sme boli rozdelený do piatich skupín. Každá skupina dostala mapu neďalekého jazera a jeho okolia, kde bolo rozmiestnených 9 stanovíšť s úlohami, ktoré museli všetci splniť. Prvou úlohou v mojom družstve bolo poskladať číselný hlavom tak, aby každý z nás stál na jednom z 11 čísel. Do rúk sme dostali kartičky s číslami a my sme sa mali zoradiť tak, aby každý z nás stál na tom čísle aké má na kartičke. Na ďalšom stanovišti nazvanom Posledný pohár rumu bolo našou úlohou predkloniť sa, chytiť sa palice, 10 krát sa okolo nej otočiť, rozbehnúť sa, otočiť sa okolo palice pred nami a bežať naspäť. Z ďalších úloh spomeniem napríklad hádzanie lietajúcim tanierom na cieľ, čítanie textu z papiera cez zrkadlo, či puzzle kde bolo našou úlohou dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa. Túto disciplínu absolvovali vždy 2 ľudia naraz. K dispozícií mali 3 štvorcové kartóny po ktorých sa mali presunúť do cieľa, následne ich zobrať a čo najrýchlejšie utekať naspäť.
Nechýbalo však aj vedenie skupiny cez prekážky, kde mali všetci okrem vodcu zaviazané oči, či bicyklovanie na vodnom bicykli. Z oboch strán jazere sa proti sebe vydala dvojčlenná posádka bicykla, ktorej cieľom bolo dostať sa na druhú stranu s tým, že posádka jednej strany vyhodila uprostred jazere kačice jednej farby a posádka druhej strany zase mala pozbierať kačice inej farby.
Špeciálnou úlohou bolo uhádnutie názvu troch objektov.
Jedna z ďalších nemenej zaujímavých aktivít
Po skončení súťaží nasledoval tradičný volejbalový turnaj pobočiek v ktorom tento rok vyhrala Prievidza.
Pred večerou si Katka Hlavandová odviedla prvákov a druhákov, aby si napísali testy. Po večeri, ktorú tvorili 4 väčšie parené buchty s lekvárom a kakaom + čaj sme sa presunuli do prednáškovej miestnosti, kde Jogo privítal vzácneho hosťa, výnimočného kňaza Maroša kufu, ktorý nám spravil nie len zaujímavú prednášku o živote, ale odslúžil pre nás aj netradičnú svätú omšu, ktorej sa zúčastnili veriaci i neveriaci.
Potom nasledovala zážitková nočná hra. Každý z nás si pri obede vytiahol lístok s textom umelci, prírodné vedy a medicína, literatúra a podobne. Rozdelili sme sa do skupín a našou úlohou bolo vybrať si ľubovoľnú postavu podľa názvu skupiny, obliecť sa podľa tej postavy a vybrať si nejaký jej výrok. Nasledovala prezentácia osobností v rámci skupiny. Každá skupina mala potom za úlohu z dreva a špagátu vyrobiť plť a dohodnúť sa na spoločnom motte. Potom sme sa všetci presunuli k jazeru, kde každá skupina prezentovala svoj výrok, ako sa im spolu pracovalo a následne dala na plťku horiaci papier a plťku pustila na jazero. Pôvodne bolo v pláne dať na plťku zapálený kahanček no keďže sme boli v chránenej oblasti upustili sme od toho. Potom každý z nás dostal zapálenú sviečku a položil ju na zem tak, aby z toho vzniklo jedno nádherné srdiečko, pričom mohol sviečku položiť bez slov, alebo s nejakým posolstvom.
Po návrate pred chatu nastala spoločná opekačka, počas ktorej sme si spievali a hrali sa rôzne zaujímavé hry.
Posledný deň sme si v rámci energizeru zahrali hru ovocníčkovia. Každý z lektorov predstavoval jedno z ovocí.. Dobrovoľníci dostali do ruky zoznam s ovociami, ktoré museli nájsť pričom museli hľadať pekne po poradí. Potom nasledoval posledný blok prednášok. Nulťáci a prváci sa venovali asertivite a my ostatní smerovaniu úsmevu, v rámci ktorého Jogo ocenil prácu dlhoročných anjelov.
Nuž a potom prišla na rad slávnostná časť akadémie. Najprv sa vyhodnotila najlepšia pobočka z hľadiska anjelského programu a oceňovanie najlepšieho dobrovoľníka za pobočku s príhovormi MAPov . Všetci prváci úspešne prešli do druhého ročníka a druháci ukončili akadémiu. Každý z nás dostal na pamiatku jednu z kačíc označenú nápisom Krpáčovo 2011.
Po odovzdaní certifikátov našim druhákom sme si všetci zaspievali úsmevácku hymnu, po ktorej nasledovalo spoločné foto pred chatou, obed a pomalý návrat domov. Do Trnavy nás odviezla Zuzka z Trnavskej pobočky, odtiaľ sme pokračovali rýchlikom do Bratislavy.
Na samotný záver tohto článku chcem poďakovať všetkým lektorom a dobrovoľníkom, ktorí sa na letnej časti anjelskej akadémie zúčastnili, ako aj vzácnemu hosťovi Marianovi Kufovi, úžasnému kňazovi z malej obce Žákovce.
Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Pavol Hrabovský
