Do tretice všetko dobré
Alebo skôr ako sme šli na Záhorie ??? Bol maj 2010, mesiac lásky, jarného slnka a rozkvetu prírody. „My“ anjeli fortuňácky sme naplánovali pre decka z fortuny a ich rodičov výlet na Červený kameň, avšak po onemocnení najdôležitejšieho článku anjelského tímu sme boli nútení tento výlet preložiť s tým že sa vymysli niečo iné, niečo lepšie, niečo zaujímavejšie... Nakoľko leto sa ešte len blížilo, takisto s nim aj teplo, rozhodli sme sa využiť tieto priaznivé faktory a spojiť ich so zábavou. Vodný park neďaleko Bratislavy s množstvom bazénov a toboganov nám prišiel ako správna voľba.
A tak plynul čas, prišiel jún, prišiel júl, takisto prišiel aj august (jeden z posledných vhodných teplých mesiacov na kúpanie), ale tak ako prišiel aj odišiel a my stále suchý a neokúpaný sme len čakali... Postupne sa začalo ochladzovať a my sme sa museli zmieriť s tým že jediná voda ktorá nás ešte osvieži bude len ta z vodovodného kohútika v sprche. To nás však neodradilo od myšlienky usporiadať pre decka dáky výlet. Začali sme premýšľať. Nakoľko teple počasie šlo na dovolenku, hľadali sme spôsob ako sa vnútorne zahriať. Najideálnejšie nám prišlo vhod dáka spomienka na leto, tých spoločných však nebolo veľa.... Ak sa nemýlim, tak letné akcie boli len dve a to tábor a víkendovka. Na tábore naše mestské deti zaujal dedinsky (alebo skôr horsky spôsob života), ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú zvieratá. Ciel ako vyšitý pre náš výlet. Hľadali sme na internete a našli salaš na Záhorí neďaleko Bratislavy.
Ciel bol jasný, dátum určený, decka sa hlásili na základe pozvánky ktorá bola rozvešaná po celej ubytovni. Podľa pozvánky sme mali isť do Lozorna na farmu, do Marianky a vraj ešte nejaké prekvapenie. O tom sme ale nikto nič nevedeli. Bolo to totiž prekvapenie, ktoré si pre nás prichystal pán šofér. Nebudem vás napínať a vyklopím to hneď – bola to prehliadka štúdií TV Markíza.
Sobota 9:00 plánované strekto pred ubytovňou, kopa ľudí, autobus pristavený, ale našej Danky nikde. Našťastie nemeškala dlho. :-D Trvalo to menej ako 15 minúť a autobus mohol vyraziť. Prvou našou zastávkou bola už spomínaná TV Markíza v Záhorskej Bystrici. Tu sme si mohli prezrieť štúdiá Telerána, a neskôr jedno veľké štúdio Televíznych novín, Športových novín a Reflexu (spravodajské štúdio), a samozrejme že technicky riaditeľ nám dovolil nazrieť aj do réžie, strižne.... Po prehliadke útrob televízie sme sa presunuli na vonkajšie priestranstvo. Takmer každého hneď upútalo jazierko s rybami, ale keďže bolo chladno na kúpanie, tak sa dali len ryby obdivovať, a samozrejme aj priľahlý kvetinový kútik.
Z Markízy sme sa presunuli ďalej na salaš, miesto ktoré zaujalo každého, ale hlavne asi nášho nádejného baču Pituku. Musím vám prezradiť že ovečky - to je jeho. Po krátkom občerstvení sme sa vydali preskúmať farmu. Videli sme kone, kozičky, ovce, ale aj husy, sliepky, kohúta a povozili sme sa na poníkovi... Najväčším krásavcom farmy bol však podľa mňa somárik. Jeho krásny úsmev,.... no mohol by som sa tu rozplývať do sýtosti, ale to nie je potrebné. Po vození sa mohli decka vyblázniť na trampolíne, pohrať na ihrisku a pohojdať. Ti väčší si mohli posedieť v kolibe. Cestou z farmy k autobusu sa s nami prišli rozlúčiť aj kozičky.
Ďalej naša cesta pokračovala k pútnickému miestu v Marianke a predposlednou zastávkou bol hrad Devin, kde sme si vyšľapali hore, užili nádherný výhľad na okolie a v rámci prebiehajúcej výstavy sme si zahrali rôzne spoločenské hry.
Poslednou zastávkou nášho autobusu a konečnou soboty 23.10.2010 bolo parkovisko pred ubytovňou Fortuna, kde sme sa všetci vrátili, aj keď unavení ale šťastní a plní spomienok.
V mene deti sa chcem poďakovať Anjelskému tímu za pekný deň, v mene Anjelského tímu deťom a ich rodičom, ale vďaka patri aj pánovi šoférovi, TV Markíza, farmárom J, tete pokladničke na Devine a hlavne slniečku ktoré nás cely deň hrialo.
Autor: Pavol Hrabovský
Korektúra: Jaroslav Filo
Foto: Pavol Hrabovský a Jaroslav Filo
