Rekreačná oblasť Maliné a Demänovská dolina
V dňoch 15. - 20. júla 2010 sme boli s našimi deťmi na turistickom tábore na Chate Skalka, v rekreačnej oblasti Malinô Brdo. V nasledujúcom článku vám prinášame turistické informácie tých lokalít, ktoré sme v rámci tohto tábora navštívili.
Ružomberok
Ružomberok je od roku 1999 okresné mesto s 30 147 obyvateľmi (k 26. 5. 2001) a zároveň priemyselné a právne centrum Dolného Liptova ležiace na sútoku riek Váh a Revúca. Dominantou mesta sú okolité pohoria. V masíve Mních sa nachádza sústava štyroch hradísk z doby bronzovej a železncej. Prvá písomná zmienka o osídlené je z roku 1233. Mestské výsady získal Ružomberok v roku 1318 od Nemeckej Ľupče, terajšej Partizánskej Ľupče a na základe poverenia zvolenského župana Magistra rytiera Donča ich udelil ostrihomský arcibiskup Tomáš. V meste sa nachádza textilný, papierenský, drevársky a strojársky priemysle. V meste pôsobili mnohé známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života ako Felegi, orlov, Chládek, Hlinka, Houdek, Makovický, Dúbravec, Fulla, Križka a ďalší.
Ružomberok je sídlom Liptovského múzea a Galérie Ľudovíta Fullu. Medzi umeleckohistorické stavby patria:
- pôvodne gotický Kostol svätého Ondreja zo 14. storočia, prestavaný v roku 1585, upravený v 18. storočí a v rokoch 1941 - 1942. Vnútorné zariadenie kostola je barokové.
- pôvodne neskorobarokový kláštor piaristov z prvej tretiny 18. storočia
- kláštorný kostol - empírový kostol pianristov z roku 1808 vyzdobený olejomaľbami J. Hanulu z roku 1899
- pôvodne gotický Kaštieľ svätej Žofie prestavaný v rokoch 1527 a 1629, ktorý je tohto času v rekonštrukcií.
- Mariánsky stĺp z roku 1858 a lipová aleja na námestí Andrea Hlinku
- súbor troch pamiatok s priamym vzťahom k osobnosti Andrea Hlinku - národná kultúrna pamiatka (Kostol svätého Ondreja, radnica - bývalá fara, Mauzóleum Andrea Hlinku).
Mesto Ružomberok je východiskom turistických trás do okolitých pohorí. Mesto je známe svojou výhodnou polohou, ubytovacími, stravovacími, kultúrnymi a športovými zariadeniami. Ľudovú architektúru môžete vzhliadnuť v osadách Podsuchá, Vlkolínec, Biely Potok a Černová. Streiskami prímestskej rekreácie sú miestna časť Hrabovo (údolná stanica Kabínkovej lanovky, hotel, kúpalisko) a Malinné (lyžiarske vleky, ubytovacie a stravovacie zariadenia, kúpalisko, turistické značené trasy).
Malinné (zastaraný názov Malino Brdo, Malinô Brdo)
Malinné je významné stredisko rekreácie, prístupné kabínkovou lanovkou z Hrabova (MHD Ružomberok). Nachádza sa tu Horský hotel Malina, chatová osada, bufety a letné kúpalisko. V okolí sa nachádzajú súkromné chaty, na Májekovej chate je oznamovacia stanica Horskej záchrannej služby. sa Malinnom sa nachádza aj niekoľko lyžiarskych vlekov s upravenými zjazdovkami až do Hrabova. Na Halinách sú cvičné horolezecké skaly. Malinné je križovatkou turistických trás.
Vlkolínec
Vlkolínec je najzachovanejšia pamiatková rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku, ktorá bola v roku 1993 zaradená ako kultúrna pamiatka do zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Vlkolínec je pozoruhodne intaktne zachovaný sídelný celok, ktorý patrí k typu stredoeurópskych sídiel s drevenou zrubovou architektúrou, rozšírených v horských a podhorských oblastiach. Dnes predstavuje najzachovanejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v širokom kontexte okolitých krajín.Zaevidovaných je tu 73 objektov ľudovej architektúry - domy, dvojdomy, hospodárske stavby (stodoly, maštale, sýpky, senníky). V osade sa nachádza expozícia Roľnícky dom, v ktorom je ukážka pôvodného vybavenia. Zaujímavým objektom je drevená dvojpodlažná zvonica z roku 1770. Prvé zmienky o obci sú z roku 1376, v súčasnosti je miestnou časťou Ružomberka.
Dopravné spojenie:
Spojenie Vlkolínca s Ružomberkom zabezpečuje v pracovných dňoch miestna minibusová linka č. 100 na trase ŽST Ružomberok - Roveň - Biely potok - Vlkolínec a späť.
Odchod zo zastávky ŽST Ružomberok:
■ pondelok - piatok (školský rok) - 06:15, 08:25L, 14:25ZS, 16:45L
■ pondelok - piatok (školské prázdniny) - 08:25L, 14:25Z, 16:45L
Odchod zo zastávky Vlkolínec:
■ pondelok - piatok (školský rok): 06:50S, 08:50L, 15:10Z, 17:10L
■ pondelok - piatok (školské prázdniny): 08:50L, 15:10Z, 17:10L
L - premáva od 01. 07. do 31. 08. 2010
S - zachádza k ZŠ Sládkovičová
Z - premáva od 13. 12. 2009 do 30. 06. 2010 a od 02. 09. 2010
Likavka
Likavka leží najbližšie pri Ružomberku, s mestom je takmer spojená. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh v malej kotlinke medzi vrchmi Mních, Predný Choč a Čebrať. Leží na dopravnej ceste, ktorá spája Oravu s Liptovom. Leží v nadmorskej výške 520 m n. m.
Prvá písomná zmienka: 1315-1341 (Likava). Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13.storočí je kostol sv. Martina v Martinčeku z roku 1260 na blízkom Mníchu. Osídlenie tejto časti Liptova pochádza už z praveku, na hradnom vrchu bolo odkryté hradisko púchovskej kultúry, s ktorým súvisí poklad železných predmetov a laténskych mincí. Ďalej tu bolo poveľkomoravské sídlisko z 10. – 12. storočia. Obec sa najskôr spomína ako Likava a to už spred 13.storočia. Vtedy patrila Likava zemanom. V tomto období daroval likavský majetok kráľ Belo IV. zemanovi Mikulášovi, ktorý so svojimi potomkami vlastnili obec do roku 1335. K týmto zemanom patril aj Ladislav z Likavy (de Likua). V roku 1335 sa však museli zemania majetku vzdať na príkaz liptovského a zvolenského župana Donča, ktorý im dal za likavský majetok náhradu, časť majetku v L. Trnovci a v Ľubeli. Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena cez Revúcku dolinu popri Ružomberku a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska. Nad touto cestou dal liptovský a zvolenský župan Donč vybudovať v druhej polovici 30. rokov 14. storočia hrad, ktorý dostal názov podľa pôvodnej osady - Likava. Dedina Likava a jej majetok bola neskôr kráľovským majetkom, a v poddanskej závislosti pánov z Likavy. Jej súčasný názov Likavka sa prvýkrát spomína v súpise Likavského panstva z polovice 16. storočia.
K najvýznamnejším pamiatkam patrí okrem hradu Likava neogotický rímskokatolícky kostol sv. Juraja z r. 1880, kaplnka na malej Kalvárii zo začiatku 19. storočia, ale aj jabloň zasadená farárom Štefanom Janovčíkom z príležitosti postavenia a vysvätenia katolíckeho kostola.
Turistika v okolí:
■ Mních ( 696 m ) je budovaný na vápencových a dolomitových horninách. Väčšinu Mnícha tvoria dolomity, viac vápencov je vo východnej časti, kde sa v jeho najvýchodnejšom výbežku nachádza Liskovská jaskyňa. Z Mnícha je niekoľko veľmi pekných výhľadov na západnú časť Liptovskej kotliny. Priamo pod jeho južnými svahmi tečie rieka Váh, z Mnícha sa môžete vybrať na prehliadku blízkej obce Lisková a pozrieť si Skalnú päsť (Jánošikovu päsť)
■ Likavka ( 500 m ) – Čebrať ( 945 m )
■ Likavka ( 500 m ) – hrad Likava - Predný Choč - Veľký Choč ( 1611 m ) 4 1/2 h, červená značka
Bešeňová
Bešeňová leží v srdci kraji zvanom Liptov, ktorý ponúka široké možnosti túr (vďaka výhodnej polohe). Zo všetkých strán je obklopený až neuveriteľne krásnou prírodou, horskými masívmi, hlbokými dolinami, strmými stráňami a v neposlednom rade klenotom slovenských hôr - Vysokými Tatrami. Liptov obklopujú zo severu Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy, Nízke Tatry na juhu a Veľká Fatra na východe.
Obec je známa vďaka termálnemu parku, ktorý ponúka svojim návštevníkom relax a množstvo atrakcií. K dispozícií sú v ňom Vonkajšie bazény s geotermálnou vodou, Vnútorné bazény, WWellness & Spa centrum ponúkajúce Vitálny svet - zdravie a relax, bylinkovú, soľnú a mentolovú inhaláciu, Rímsky a Knejppov kúpeľ, Horúcu fínsku saunu, Hydromasážny a Ochladzovací bazén, Tepidárium, Bešeňovské skaly, Vodnú smršť, Hydromasážnu sprchu, Studenú paru, Tureckú masáž mydlovú, Pamenitú vodu a Zlaté kreslo a Relax centrum ponúkajúce Medovú masáž - detoxikačnú, Bankovanie, Reflexnú masáž, Lávové kamene, Masáže, Svetelnú terapiu BIOPTRON, Rašelinové zábaly, Solárium, Fitnes, Slender stoly a Manikúru a pedikúru. Thernmal park Bešeňová je otvorený denne od 09:00 do 21:00.
Demänovská dolina
Demänovská dolina bohatá na krasové javy je jedným z najznámejších centier turistiky a zimných športov na Slovensku.
Je tu národná prírodná rezervácia, ktorú tvorí mohutný kaňon vyhĺbený potokom Demänovka a jeho prítokmi. Podzemné krasové javy reprezentuje spleť Demänovských jaskýň.
Demänovská ľadová jaskyňa:
Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou.
Demänovská jaskyňa Slobody:
Národná prírodná pamiatka Demänovské jaskyne na severnej strane Nízkych Tatier je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Medzi jej dominanty patrí Demänovská jaskyňa slobody, ktorá dlhé roky očaruje návštevníkov bohatou sintrovou výplňou rozličných farieb, tajuplným podzemným tokom Demänovky i čarokrásnymi jazierkami. Je najviac navštevovanou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku.
Jaroslav Filo
